Náš jazyk nepozná výraz, ktorý by naplno zodpovedal výrazu tabu, ale toto slovo sme ale dokázali pochopiť a vyznačenie „tabuizovaného“ rozpoznať. Slovo pochádza z Polynézie a spolu s termínom „mana“ predstavujú základné pojmy polynézskych náboženských predstáv. Prvým Európanom, u ktorého máme zaznamenané rozpoznanie a pochopenie pojmu tabu, bol moreplavec James Cook. Cook si tento pojem takpovediac všimol počas svojich ciest Polynézskymi ostrovmi v rokoch 1769-1778. Je zaujímavé, že pojem „mana“, ktorý označuje posvätnú silu v pozitívnom slova zmysle, pochopil a popísal až misionár R.H.Codrington v roku 1891.

Fenomény, ktoré dokážeme popísať ako tabu nachádzame po celom svete a vo všetkých historických obdobiach. Aj v dnešnej spoločnosti dokážeme identifikovať oblasti, ktoré sú tabu. Dôležité je, že tabu nie je zákon v zmysle právneho učenia. Tabu je zakázané nie pre to, že ho zakazuje nejaká právna moc, resp. svetská inštancia. Zákaz tabu vychádza zo sféry sacrum. Zákaz je priamo spojený s posvätnom a bez tohto prepojenia na transcendenciu nemá zmysel.

Samozrejme, dnes si niektoré tabu dokážeme vysvetliť na základe medicíny alebo poznatkov prírodných vied. Nesmieme ale zabudnúť na to, že v čase, keď sa tabu konkrétnej spoločnosti formovalo, tieto poznatky k dispozícii neboli. Na druhej strane poznáme aj tabu, ktoré je výlučne náboženského charakteru a nevieme ho vysvetliť iným spôsobom.

Napríklad ...

... tých mnoho príkladov z celého sveta sa dozviete v najnovšom podcaste.